TEXTY Moja škola

TRIEDA AKO SOCIÁLNA SKUPINA

SOCIALIZÁCIA ČLOVEKA

Keď sa narodí malé dieťa, rodičia ho učia všetko, čo má ako človek vedieť. Učia ho rozprávať, chodiť, správne jesť a správať sa tak, ako sa na dobre vychovaného človeka patrí. Tento proces tzv. (takzvaného) sociálneho (spoločenského) učenia nazývame SOCIALIZÁCIA. Počas neho si človek osvojí kultúru svojej vlastnej spoločnosti. Socializácia začína doma, v rodine tým, že dieťa napodobňuje správanie svojich rodičov.

Postupným osvojovaním si nových vedomostí, pravidiel, návykov a sociálnych rolí sa z človeka stáva sociálna, tzn. (to znamená) spoločenská bytosť. Z toho vyplýva, že socializácia plní dve funkcie. Po prvé umožňuje človeku stať sa plnohodnotným človekom (členom spoločnosti). Po druhé, ľudskej spoločnosti zabezpečuje prežitie.

Ako príklad si uvedieme známeho hrdinu Tarzana. Narodil sa ako človek a preto vyzeral ako človek. No vychovávali ho opice, a on od detstva napodobňoval ich správanie. Bol teda správaním opica. Nevedel nič z toho, čo robia ľudia. Keď stretol prvých ľudí musel sa všetko učiť – rozprávať, chodiť ako človek, jesť ako človek, obliekať sa a podobne = musel sa socializovať! Stal sa sociálnou bytosťou, teda súčasťou spoločnosti.

Ako dlho trvá socializácia človeka? No, to sa nedá presne určiť. Zvyčajne však celý náš život, pretože vždy sa budeme musieť učiť novému správaniu, prispôsobovať sa novým sociálnym rolám. Socializácia je preto celoživotný proces učenia sa sociálnym rolám.

Musíme si však vysvetliť, čo je to sociálna rola! Je to vzor správania sa spojený s určitým sociálnym postavením (statusom). Napríklad, narodíme sa ako muž alebo žena. To je jeden z našich statusov, ktorý sa nikdy nezmení, je vrodený. Musíme sa správať tak, ako sa má správať muž/ žena. Z toho vyplýva, že musíme „hrať“ sociálnu rolu muža/ ženy. Iný príklad - vyštudujete sa stanete sa doktormi. Vašim novým, získaným postavením (statusom) bude status doktora, a preto sa budete musieť správať tak, ako sa očakáva, že sa doktor správať má = budete hrať sociálnu rolu lekára (byť trpezlivý, ochotný, čestný, šikovný, plniť prísahu lekárov, ...).

Určite viete, že na to, aby ste sa stali lekármi potrebujete študovať, tzn. chodiť do školy. Pri socializácii nám veľmi pomáha aj škola.

SOCIÁLNE VZŤAHY V NAŠEJ TRIEDE

Ako sme už spomínali pri socializácii nám pomáha aj škola. Pre každého človeka je školská trieda veľmi významnou spoločenskou skupinou. Trieda je malá sociálna skupina, ktorá má zvyčajne najviac 30 členov. Všetci jej členovia majú spoločné ciele, pravidlá (zákony) a navzájom sa ovplyvňujú.

Práve v škole stretávame rôznych ľudí, ktorí nás vzdelávajú a ovplyvňujú. Sú to učitelia a najmä spolužiaci. Každý z nich má veľký vplyv na socializáciu žiaka.

V školskej triede má každý žiak nejaké postavenie (funkciu), tzn. že hrá nejakú sociálnu rolu. Napr. do triedneho výboru si trieda volí predsedu, podpredsedu, pokladníka, nástenkárov, športového referenta a iných. Všetci očakávajú, že športový referent ich bude informovať o športových akciách. Od pokladníka každý očakáva spoľahlivosť a starostlivosť o spoločné peniaze atď. Významnou funkciou v školskej triede je pozícia predsedu triedy. Predseda je vodcom triedy a mal by vždy zastávať záujmy celej triedy. S jeho rolou sa spája zodpovednosť, slušné správanie a najmä empatia (schopnosť vcítiť sa do pocitov iných ľudí)

Dôležitá je aj funkcia týždenníkov, v ktorej sa vystriedajú všetci členovia triedy. Každý žiak musí ovládať povinnosti týždenníka, aby vedel dobre zvládnuť sociálnu rolu, ktorá k tomu patrí.

Na budúcich hodinách sa budeme rozprávať o tom, že aj keď sme si v právach všetci navzájom rovní, neznamená to, že sme i rovnakí. Aj v triede sa stretnú žiaci, ktorí majú rozdielne povahy i schopnosti. Niektorí sú odvážni, vedia nahlas povedať svoj názor a rýchlo sa spriatelia s inými žiakmi. Iní sú zas bojazliví, utiahnutí a trvá im dlhšie kým sa s niekým spriatelia. Úlohou tých odvážnejších je pomáhať tým menej odvážnym, aby v triede žili spoločne ako družní spolužiaci, ako dobrá patria kamarátov.

KOMUNIKÁCIA V TRIEDE

Komunikácia neodmysliteľne patrí ku škole a vzdelávaniu. Len vďaka nej sa dozvedáte množstvo zaujímavých informácií a poznatkov. Pri vzájomnej komunikácii si odovzdávame informácie, hodnoty a pocity. Už sme sa učili, že poznáme verbálnu a neverbálnu komunikáciu. V škole využívate oba typy. Počas vyučovacích hodín kladiete učiteľom otázky a odpovedáte na otázky, ktoré vám kladú oni. Cez prestávky debatujete so svojimi spolužiakmi, rozoberáte priebeh vyučovacích hodín, úlohy, vaše zážitky z predošlých dní i vaše plány na nadchádzajúce dni. Používate verbálnu komunikáciu.

Neverbálne komunikujete napr. vtedy, ak sa chcete prihlásiť o slovo a zdvihnete ruku. Toto gesto slúži ako signál pre učiteľa a informuje ho o tom, že poznáte odpoveď na kladenú otázku alebo chcete položiť otázku vy jemu.

V záujme zabezpečenia plynulého vyučovania používajú učitelia vo svojej komunikácii s vami aj pochvaly a pokarhania. Usmerňujú vás a pomáhajú vám pri práci.

Isto ste už počuli príslovie – „Vtáka poznáš po perí a človeka po reči!“. To ako rozprávame vypovedá o tom akí sme. V komunikácii s učiteľmi a spolužiakmi by ste sa mali vyvarovať týmto chybám či skôr nedostatkom v komunikácii:

Nemali by ste učiteľovi a spolužiakom skákať do reči. Je veľmi nepríjemné, ak vám niekto preruší „tok“ myšlienok.
Vôbec by ste nemali nikomu nadávať. Je to neslušné a ponižujúce. Aj keď vás niečo nazlostí vždy by ste sa mali vyjadrovať slušne.
Neklamte! Vždy by ste mali hovoriť pravdu. Pamätajte – „Lož má krátke nohy“.
Vaše odpovede by mali byť stručné a jasné. Pýtať by ste mali vždy iba k danej téme.

Veľkým problémom je nedostatočná komunikácia. Ak sa málo pýtate, tak učitelia nevedia nakoľko ste preberané učivo pochopili. Preto je veľmi dôležité, aby ste sa nehanbili pýtať na všetko čomu nerozumiete, prípade čo vás zaujme. Ak zlyhá komunikácia medzi vami a učiteľom, tak bude pravdepodobne zlyhávať aj vaše vzdelávanie!

SEBAPOZNÁVANIE, SEBAHODNOTENIE A HODNOTENIE INÝCH (1. časť)

Určite ste si už niekedy položili otázku: „Kto som?“. Snažili ste sa prísť na to, kto ste a akí ste, tzn., že ste poznávali samých seba. Takéto poznávanie sa nazýva sebapoznávanie alebo sebareflexia. Je to také poznávanie, kedy poznávate seba samého, svoje vlastnosti a schopnosti.

Pri sebapoznávaní je dôležitá spätná väzba od iných = ich hodnotenie a vnímanie našej osoby. Je ťažšia ako sebapoznanie, pretože niekedy sa veľmi ťažko prijíma kritika od iného človeka. Mnohokrát nás priatelia vidia inak ako sa sami vidíme. Je ťažšia aj z toho dôvodu, že niektorí ľudia nevedia povedať kritiku (to, čo sa im páči/ nepáči) bez toho, aby urážali a vysmievali sa. Musíte preto aj vy sami častejšie zvážiť ako kritizujete iných.

Je dôležité poznať samého seba? Odpoveďou je áno – je dôležité poznať vlastné schopnosti, zručnosti a vlastnosti. Bez toho, aby sme vedeli čoho sme schopní a v čom sme dobrí si napríklad nebudeme vedieť správne vybrať svoje budúce povolanie. Ak včas odhalíme nejaký nedostatok, vždy budeme mať dosť času pracovať na tom, aby sme ho odstránili. Aj preto by sme sa mali spoznávať.

Bez úprimnosti k sebe sebapoznanie nemá zmysel! Ak sa budete klamať, nikdy sa skutočne nespoznáte.

SEBAPOZNÁVANIE, SEBAHODNOTENIE A HODNOTENIE INÝCH (2. časť)

Na minulej hodine sme sa rozprávali o poznávaní a hodnotení seba aj iných vo svojom okolí. Keď hodnotíme svojich priateľov a známych nevyhneme sa tomu, aby sme ich neporovnávali. Aj keď sme každý iní, sme si všetci rovní. Čo to znamená?

Byť si navzájom rovný znamená, že ani jeden z nás nemá väčšiu hodnotu ako ten druhý!

Existuje viac druhov ROVNOSTÍ, teda viac možností, v ktorých sme si rovní. Napríklad všetci sme si rovní pre zákonom, tzn. že pre všetkých platia rovnaké zákony, pre nikoho menej, ani viac. Ďalšou rovnosťou je rovnosť šancí, tzn. že všetci máme rovnaké šance na prácu, vzdelanie a pod. Dôležitou rovnosťou je aj rodová rovnosť. Tá hovorí, že muž a žena sú si navzájom rovní, tzn. že muž nie je viac ako žena a naopak, žena by sa nemala vyvyšovať nad muža.

Smutné je, že ľudia mnohokrát iným túto rovnosť odopierali. V minulosti ľudia odsudzovali a upierali rovnosť napríklad ľuďom inej pleti (černochom), či postihnutým ľuďom. Mysleli si, že nie sú plnohodnotnými ľuďmi! Mali voči nim predsudky.

Predsudok je vopred zaujatý a nespravodlivo odsudzujúci postoj porušujúci základné ľudské práva. Ak niekto pokladá niekoho za menejcenného a pritom ho vôbec nepozná. Aj dnes majú ľudia často predsudky, napríklad voči telesne alebo mentálne postihnutým, ľuďom inej pleti a viery, homosexuálom, slávnym a pekným ľuďom, či bezdomovcom.

Najhoršie predsudky sú rasové (rasizmus) a náboženské.

Z predsudkov môže veľmi často vzniknúť diskriminácia. Diskriminácia je opakom rovnosti a vzniká vtedy keď považujeme niekoho za niečo menej a nadobudneme pocit, že sa k nemu môžeme tak aj správať.

Aj keď sú si skutočne všetci ľudia rovní v základných ľudských právach, pritom sú si zároveň navzájom osobnostne (vlastnosťami a schopnosťami) veľmi rozdielni.

Teda sme si rovní, no nie sme rovnakí J.

PRÁVA A POVINNOSTI ŽIAKOV V ŠKOLE

Ak chceme žiť v spoločnosti musíme sa riadiť pravidlami, ktoré v danej spoločnosti platia. To platí aj pre život v škole. Aj tu sa musíme riadiť pravidlami a plniť si povinnosti, ktoré škola stanovila. Nájdeme ich v dokumente, ktorý sa nazýva školský poriadok.

Cieľom školského poriadku je, aby sa každý žiak naučil zodpovedne a slušne správať nielen v škole, ale tiež mimo nej. Riadi sa zásadami, ktoré majú za cieľ ochranu zdravia každého žiaka i jeho práva na nerušené vzdelávanie. Snahou tohto dokumentu je, aby žiaci prežili svoje roky povinnej školskej dochádzky čo najpríjemnejšie J!

Niektoré POVINNOSTI ŽIAKA:

na vyučovanie prichádzať včas a hygienicky upravený,
zo školy odchádzať bezprostredne po vyučovaní,
v priestoroch školy zachovávať čistotu a poriadok, spôsobené škody žiak musí nahradiť,
na vyučovanie chodiť pripravený – nosiť si knihy, zošity a pomôcky (podľa pokynov učiteľov),
počas vyučovania sedieť pokojne, nevyrušovať a nerozptyľovať svojich spolužiakov,
ak chce žiak odpovedať alebo sa niečo spýtať, prihlási sa zdvihnutím ruky,
nie je dovolené našepkávať a opisovať pri písomných prácach,
v škole sa nesmie fajčiť, piť alkohol, hrať hazardné hry, nosiť nebezpečné predmety, či väčšie sumy peňazí.
Je zakázané šikanovať iných žiakov!!!

Aj mimo školy (napr. na školských výletoch alebo počas prázdnin) by sa mal žiak správať tak, aby škole nerobil hanbu, ale česť! K svojim rodičom, priateľom (spolužiakom), učiteľom a ďalším zamestnancom školy sa má správať zdvorilo a s úctou. Pri stretnutí ich slušne pozdraviť. K starším, chorým a ženám byť pozorný a ochotný pomôcť. Uvoľniť im miesto v dopravných prostriedkoch.

I keď žiak v škole nie je, je povinný dbať o svoje zdravie a dodržiavanie dopravných predpisov. Alkohol, drogy, cigarety a iné omamné látky sú zakázané!

Samozrejme žiaci majú nielen množstvo povinností, ale aj práva, ktoré im ako žiakom patria.

Niektoré PRÁVA ŽIAKOV:

právo na zrozumiteľný výklad učiva,
právo položiť k danému učivu akúkoľvek otázku a dostať naň odpoveď,
právo na omyl,
právo na objektívne hodnotenie,
právo na ohľaduplné a taktné zaobchádzanie zo strany učiteľa i spolužiakov,
právo na prestávku.

Dodržiavanie školského poriadku je záväzné pre všetkých žiakov školy. Za jeho porušenie nesie každý žiak osobnú zodpovednosť.

TRIEDNA SAMOSPRÁVA

Na začiatku školského roka ste si zvolili triednu samosprávu. V tajných voľbách ste si spomedzi seba vybrali svojich zástupcov, vodcov a pridelili im pozície v triednej samospráve (v triednom výbore). Každá funkcia v triednom výbore je dôležitá a potrebná k plynulému a bezproblémovému fungovaniu triedy.

FUNKCIE TRIEDNEJ SAMOSPRÁVY:

PREDSEDA triedy – zastupuje záujmy všetkých svojich spolužiakov, „pravá ruka“ triedneho učiteľa/ učiteľky.
PODPREDSEDA triedy – zastáva funkciu predsedu triedy v jeho neprítomnosti, pomáha predsedovi pri riadení triedy.
POKLADNÍK – veľmi zodpovedná funkcia, vyberá peniaze do triedneho fondu, na kultúrne podujatia a výlety.
DIZAJNÉRI – ich úlohou je úprava triedy – násteniek a okien.
ŠPORTOVÝ REFERENT – informuje spolužiakov o športových akciách na škole a v okolí.

Predseda a podpredseda triedy budú hájiť vaše záujmy a požiadavky aj ako poslanci Žiackeho parlamentu.

ŠKOLSKÁ SAMOSPRÁVA

Každý školský rok sa na našej škole uskutočňujú voľby do Žiackeho parlamentu (ŽP). Tento rok sa ich prvýkrát zúčastníte aj vy, piataci. Vo voľbách do triednej samosprávy ste si zvolili triedny výbor a vybrali poslancov do ŽP. Čaká vás ešte voľba predsedu ŽP.

Je Žiacky parlament na škole dôležitým orgánom? Aké sú jeho úlohy?

Žiacky parlament zastupuje záujmy všetkých žiakov školy a spolupodieľa sa na riadení a spravovaní školy. Tvorí školskú samosprávu. Jeho hlavné úlohy sú:

pomáhať pri riešení problémov vo výchove a vzdelávaní,
navrhovať zlepšenia činnosti školy,
organizovať mimoškolské činnosti a zaujímavé podujatia pre žiakov školy,
pracovať na zlepšení vzájomných vzťahov medzi žiakmi a učiteľmi,
upozorňovať na prípadné priestupky žiakov voči školskému poriadku, usmerňovať ich nevhodné správanie,
upozorňovať vedenie školy na problémy a ťažkosti žiakov na našej škole.

K voľbe poslancov a najmä predsedu ŽP je potrebné pristupovať seriózne. V prvom rade by ste mali skúmať povahové črty kandidátov a ich predispozície na vykonávanie poslaneckého mandátu. Váš zástupca v ŽP:

by sa mal vedieť zrozumiteľne a slušne vyjadrovať,
mal by byť čestný,
mal by mať dobré organizačné schopnosti,
mal by vedieť rešpektovať názory iných,
mal by vzbudzovať dôveru.

Členom ŽP je aj vybraný pedagóg, ktorý z poverenia riaditeľky školy zastáva funkciu koordinátora. Jeho úlohou je pomáhať žiakom – poslancom ŽP.

MIMOVYUČOVACIA A MIMOŠKOLSKÁ ČINNOSŤ

Po vyučovaní idete domov, jupííí J. Konečne vytúžený voľný čas! Lenže ako ho nepremrhať, ale využiť čo najlepšie a hlavne zmysluplne? Aj v tomto vám škola podá pomocnú ruku.

Pokiaľ budete školopovinné deti, škola a učitelia budú veľmi ovplyvňovať váš život. Dokonca aj po skončení vyučovania vám škola vytvára priestor pre zábavné, no najmä užitočné trávenie voľného času. Žiaci prvého stupňa (prváci až štvrtáci) môžu v škole navštevovať Školský klub detí (ŠKD). Ten im ponúka okrem učenia aj kopec zábavy. Po napísaní domácich úloh, žiaci za asistencie vychovávateliek hrajú množstvo hier a zdokonaľujú sa v umeleckých zručnostiach. Pre žiakov druhého stupňa (piataci až deviataci) pripravili učitelia rôznorodé krúžky. Na našej škole je ich neúrekom. Je len na vás či si vyberiete krúžok, kde je hlavnou činnosťou pohybová aktivita, šport alebo krúžok, v ktorom si rozšírite či doplníte svoje vedomosti. Celú ponuku krúžkov aj pre žiakov prvého stupňa nájdete na webovej stránke našej školy.

Svoj voľný čas môžete tráviť aj v Centrách voľného času (CVČ). Podobne ako školy aj oni ponúkajú rozmanité krúžky a kluby. Navyše CVČ organizujú aj denné a letné tábory, exkurzie, výlety a rôzne animačné programy pre deti a mládež.

V týchto „záujmových útvaroch“ sa odohráva mimovyučovacia činnosť. Učitelia a vychovávatelia vás vzdelávajú a vychovávajú v čase po skončení riadneho vyučovania. Na zabezpečenie mimovyučovacej činnosti dostávajú školy a CVČ peniaze od štátu. Ministerstvo školstva SR poskytuje každému žiakovi základnej a strednej školy vzdelávací poukaz. Vďaka nemu môžete bezplatne navštevovať jeden krúžok v škole alebo v CVČ.

Svoje záujmy máte možnosť realizovať aj mimo školy. Avšak mimoškolské aktivity (a zariadenia) už nie sú bezplatné. Ak by ste chceli rozvíjať svoje umelecké vlohy, môžete sa prihlásiť do základnej umeleckej školy. Pre športovcov je tu možnosť tréningov v športových kluboch alebo oddieloch. Nadšenci tanca sa môžu zapísať do tanečných kurzov alebo súborov. Keď budete starší, tak určite využijete aj doučovania z rôznych predmetov.

Je len na vás ako sa rozhodnete tráviť svoj voľný čas, no rozhodne by ste ho nemali premrhať sedením pred televízorom, za počítačom alebo ...

NAŠA ŠKOLA

Základná škola Sačurov

V tejto časti si stručne predstavíme našu základnú školu. Založená bola v júli 1947 a slávnostne otvorená 7. septembra 1947. Nachádzala sa v dome s číslom 165. Mala 3 učebne, zborovňu, malý kabinet a byt pre riaditeľa školy.

Prvými učiteľmi našej školy boli: Eva Bölónyiová, Štefan Michalka, Oľga Breznoščáková a Ján Dráč (bol zároveň prvým riaditeľom).

Medzi štandardné vybavenie vtedajšej školy patrili napr. teplomery, v každej miestnosti dve 100 W žiarovky, pľuvatká a ďal.

Postupne ako pribúdali žiaci rozrastala sa aj škola. V roku 1967 už mala 8 učební, zborovňu a kabinet. Problémom však bolo, že učebne boli roztrúsené v domoch po celom Sačurove. Tak padlo rozhodnutie postaviť novú, veľkú školu.

V roku 1969 sa začala vstavať nová budova školy – dnešná. Jej výstavba skončila v roku 1973. Novú školu slávnostne otvorili 30. apríla 1974.

Škola mala v minulosti viacero názvov. Na začiatku (v r. 1947) sa volala Štátna obvodná meštianska škola v Sačurove. Neskôr bola napr. premenovaná aj na Osemročnú strednú školu v Sačurove. Jej dnešný názov je Základná škola v Sačurove.

Nielen názvy, ale aj ľudia, ktorí školu viedli a spravovali sa menili. V súčasnosti je riaditeľkou našej školy Mgr. Mariana Bančanská, ktorej pri práci pomáhajú zástupkyne, a to pre I. stupeň PaedDr. Jana Humeníková a pre II. stupeň RNDr. Marta Megyesiová.

O tom, že žiaci ZŠ v Sačurove sú družnými spolužiakmi svedčí aj to, že majú spoločnú hymnu – „Pieseň sačurovských žiakov“ (autorka textu: PaedDr. J. Humeníková):

Od Tople až k Slanskému pohoriu

v zime, v lete, vždy je veselo.

V našej škole je nám všetkým dobre.

Každý deň je pre nás nedeľou.

REFRÉN:

„ My sme žiaci sačurovskej školy,

ktorých nikdy nič nerozdelí.

Veľkí, malí, podajme si ruky

a zostaňme navždy priateľmi.“

Naša škola je vždy nová,

každý sa v nej učí veľmi rád.

Z Davidova, Poruby, Klčova

spievaj s nami aj ty, kamarát.

REF.

Veľkou láskou ste nás obklopili

učitelia, akých nikde niet.

Počítame bez jedinej chyby,

zvládli sme už aj rozbory viet.

REF.

Až raz brány školy opustíme,

necháme sa vlastnou cestou viesť.

V spomienkach sa vždy radi vrátime

do nádherných mladých školských liet.

REF.

Naša škola žila aj v minulosti veľmi čulým životom. Žiaci školy sa pravidelne zúčastňovali prvomájových sprievodov, spartakiád, brigád (v okolí školy, v obci a na poliach poľnohospodárskeho družstva), recitátorských súťaží a olympiád. Na škole fungovalo množstvo krúžkov, napr. – divadelný, tanečný, spevácky, zdravotnícky, fotografický, strelecký, turistický, šikovné ruky a mnohé ďalšie.

Od roku 1958 žiaci trávili väčšinu voľného času v „pionierskej klubovni“. Pod dozorom učiteľov sa tu mohli zabávať a tráviť svoj voľný čas. V minulosti sa žiaci učili aj v sobotu, teda 6 dní (!) v týždni. V školskom roku 1968/69 bolo vyučovanie skrátené len na 5 dní, tak ako to poznáme dnes.

Žiaci sačurovskej školy majú od roku 2000 svoj vlastný časopis. Volá sa Kvapka a vychádza ako občasník.

Učitelia našej školy pre vás každý rok pripravujú zaujímavé akcie (napr. Európsky deň rodičov a škôl, DOČ-ka, Deň Zeme a mnohé ďal.) a projektové dni (napr. Týždeň matematiky, Mediálny deň, Cesta časom a iné). Dlhoročne najobľúbenejšou pravidelnou akciou je Noc v škole počas osláv Dňa detí J. Najnovšími akciami sú konferencia TEDx a tanec Lipdub.

Viac z histórie i súčasnosti našej školy nájdete na školskej webovej stránke www.zssacurov.edupage.sk v časti „o škole“.

NÁŠ PÁN UČITEĽ, NAŠA PANI UČITEĽKA

Kto je to učiteľ/ka? Je to osoba, ktorej pracovnou náplňou je vzdelávať svojich žiakov. Učiteľ je človekom, osobnosťou, ktorá musí byť duševne zdravá, vzdelaná a schopná vcítiť sa do pocitov iných ľudí. Učiteľ by mal byť sebavedomým a mal by sa vedieť tešiť z úspechov iných ľudí.

Keďže každý z nás je iná povaha a máme rôzne vlastnosti, ani učitelia nie sú všetci rovnakí. Podľa toho, aký majú temperament, vôľu a charakter delíme typy osobnosti učiteľa (pedagóga) na:

náboženský typ – vážny, uzavretý učiteľ, bez zmyslu pre humor. Je nudným pedantom a puntičkárom. Nevie sa „spriateliť“ so svojimi žiakmi.
estetický typ – vie sa veľmi dobre vcítiť do pocitov žiakov. Veľa so žiakmi tvorí (väčšinou učitelia VYV).
sociálny typ – nemá miláčikov (obľúbených žiakov). Je trpezlivý a priateľský. K žiakom je láskavý.
teoretický typ – jeho cieľom je naučiť žiakov čo najviac teórie. Je veľmi prísny a žiaci sa ho často boja. Žije pre vedu a nie pre svojich žiakov.
ekonomický typ – úspešný metodik. Snaží sa, aby dosiahol u žiakov čo najväčší výkon, no s vynaložením minimálnej energie. Nedokáže oceniť originalitu a tvorivosť žiakov.
mocenský typ – učiteľ, ktorý sa za každú cenu snaží presadiť vlastný názor a málo rešpektuje to, čo by chceli žiaci.

Učiteľ má možnosť použiť pri svojej práci tri štýly výchovy žiakov:

AUTOKRATICKÝ štýl (direktívny) – učiteľ hrozí, trestá, nerešpektuje potreby žiakov.
LIBERÁLNY štýl (nezasahujúci) – učiteľ riadi žiakov veľmi málo alebo vôbec. Nekladie na nich takmer žiadne požiadavky. Aj preto majú takýto učitelia u žiakov dôveru.
DEMOKTRATICKÝ štýl – učiteľ kontroluje prácu žiakov a zároveň im kladie optimálne požiadavky. Tento posledný štýl je najvhodnejším, ak chce učiteľ vytvoriť pozitívny triedny kolektív.

Byť učiteľom nie je vôbec jednoduché. Vyformovať zo žiaka spoločenskú a vzdelanú bytosť vyžaduje od učiteľa často veľa námahy. Celý svoj život pracujú s inými ľuďmi. To sa postupom času prejavuje na ich zdraví, najmä duševnom. Mnohých učiteľov postihne syndróm vyhorenia = psychické vyčerpanie vplyvom permanentného stresu.

ČÍM BY SOM CHCEL/A BYŤ

„Voľba povolania je jednou z najdôležitejších volieb v živote človeka.“ (Pascal)

Verím, že ste už rozmýšľali o tom, čím by ste v živote chceli byť. Čo by ste chceli robiť. Už od detstva má každý z nás sny o svojom budúcom povolaní. U niekoho sa menia každým rokom, iní majú jasnú predstavu o tom, čím chcú byť od útleho detstva.

Výber povolania je veľmi dôležitá a náročná úloha. V dospelosti strávite v práci veľkú časť svojho života. Ak nebudete spokojní so svojím povolaním, nebudete spokojní ani so svojim životom, ... nebudete šťastní. Správny výber povolania pomáha človeku byť šťastným, spokojným, sebavedomým a úspešným.

Pri výbere povolania musíte zhodnotiť svoje záujmy (čo vás baví), sny, vlastnosti, schopnosti, zručnosti (slabé a silné stránky) a študijné výsledky.

Nie každý sa hodí na každú prácu. Preto občas musíme urobiť kompromis medzi tým, čo by sme chceli a reálnymi možnosťami, ktoré máme. Našťastie však existuje mnoho povolaní J.

Povolanie inak nazývané aj profesia je kvalifikácia (špecializácia) na vykonávanie určitého typu práce. Znamená ovládanie špecializovaných schopností, zručností a vedomostí nevyhnutných pre danú prácu. Inak povedané štúdiom vybraného povolania sa stanete „profíkmi“ v danom odbore.

S výberom pre vás vhodného povolania vám pomáhajú a zároveň vás aj ovplyvňujú vaši rodičia, kamaráti a z odborníkov je to výchovný poradca pôsobiaci na vašej škole.

Ponuka povolaní je skutočne pestrá. Niektoré sú dnes veľmi populárne, ako napr. počítačový programátor, manažér, právnik, doktor a ďal. Na iné sa pomaly zabúda. Pre mladých ľudí sú neaktuálne, nemajú o ne záujem (napr. mäsiar, murár, pekár ... a iné).

Po získaní kvalifikácie (ukončení štúdia) si budete hľadať prácu -> zamestnanie. Zamestnaním je práca za vykonávanie ktorej budete dostávať plat (mzdu). Niekedy sa stáva, že človek nastúpi aj do takého zamestnania, ktoré s jeho povolaním nijako nesúvisí. Najčastejšou príčinou je nedostatok adekvátnych pracovných ponúk.

VZDELANIE AKO HODNOTA

„Vzdelanie má horké korienky, ale sladké ovocie.“ (Aristoteles)

Poznáte hodnotu vzdelania? Každý ste iní a preto aj k vzdelaniu a jeho hodnote pristupujete rozdielne. Niektorí z vás už teraz prejavujú seriózny záujem o učenie. Iní k nemu pristupujú ľahostajne. Musíte si už teraz uvedomiť veľmi dôležitý fakt -> mať dobré vzdelanie je nevyhnutné pre vaše budúce povolanie. Bez vzdelania si budete len ťažko hľadať dobrú prácu, ak vôbec nejakú.

Vzdelanie predstavuje všetky vedomosti, zručnosti a schopnosti, ktoré nadobudnete počas svojho života učením sa. Proces získavania vzdelania sa nazýva vzdelávanie.

Priestor pre získanie vzdelania vám najčastejšie poskytuje škola – ako vzdelávacia inštitúcia. Vaše vzdelávanie začína už v materskej škole, pokračuje na základnej a strednej škole, prípadne až na vysokej škole.

Väčšina z vás sa bude vzdelávať celý svoj život. Hovoríme tomu i celoživotné vzdelávanie. Aj po ukončení strednej alebo vysokej školy a po nástupe do zamestnania sa budete naďalej vzdelávať. Absolvujete množstvo kurzov a školení. Budete sa stále učiť nové veci a zdokonaľovať sa v tom, čo už viete. Poviete si na čo je to dobré? Ďalším rozvíjaním svojich schopností a nadobúdaním nových vedomostí budete napr. budovať kariéru v zamestnaní, môžete získať lepšiu prácu (lepšie platenú) alebo si udržať svoju pracovnú pozíciu.

ŠKOLSKÝ SYSTÉM U NÁS

Škola je inštitúcia, ktorej úlohou je prvom rade vzdelávať a vychovávať deti i dospelých. V každom štáte a teda aj u nás sú rozličné stupne a typy škôl. Spolu vytvárajú školský systém.

Systém škôl u nás v SR:

materské školy (ISCED 0)
základné školy (ISCED 1 – I. stupeň, ISCED 2- II. stupeň)
stredné školy (ISCED 3) – pomaturitné štúdium (ISCED 4)
vysoké školy (ISCED 5)

Väčšinu z vás rodičia zapísali do materskej školy po dovŕšení troch rokoch. Materskú školu môžu navštevovať už dvojročné deti – musia však spĺňať podmienku – nenosiť plienky J. Tu ste sa pripravovali na prijatie do základnej školy. Aj preto ich nazývame predškolské zariadenia.

Vo veku šiestich najneskôr siedmych rokoch ste nastúpili do základnej školy. U nás v SR trvá povinná školská dochádzka 10 rokov. V deviatom ročníku (prípadne aj 8.) si vyberiete svoju strednú školu, ktorá vás už bude plne pripravovať na vaše budúce povolanie. Vybrať si môžete napr. z týchto stredných škôl: gymnázium, obchodná akadémia, stredná odborná škola, stredné odborné učilište, konzervatórium a ďalšie.

Najčastejšie po skončení gymnázia sa budete hlásiť na vysoké školy (univerzity). Tu môžete dosiahnuť najvyšší stupeň vzdelania a získať tituly ako: Bc. (bakalár), Mgr. (magister), Ing. (inžinier), MUDr. (doktor všeobecného lekárstva), JUDr. (doktor práva) a iné.

V našom školskom systéme existujú tri typy škôl: štátne, cirkevné a súkromné.

Štát myslí aj na zdravotne znevýhodnené deti a ponúka im vzdelávanie v špeciálnych školách.

ŠKOLSKÝ SYSTÉM V ZAHRANIČÍ

Predstavte si, že si vaši rodičia nájdu prácu v zahraničí. Budete sa musieť presťahovať a zapísať sa do neznámej, zahraničnej školy. Každá krajina má vlastný školský systém, viac či menej odlišný od nášho. V tejto časti si predstavíme systémy vzdelávania vo vybraných európskych krajinách.

ŠKOLSKÝ SYSTÉM V NEMECKU:

Nemecko nemá jednotný vzdelávací systém – každá spolková krajina má vlastný (spolu 16). Pre všetky školy však platí rovnaká dĺžka povinnej školskej dochádzky (10 r.) a systém známkovania. Aj v Nemecku je predškolská výchova dobrovoľná. Povinná školská dochádzka začína podobne ako u nás, nástupom do základnej školy. Po ukončení 1. stupňa si nemeckí žiaci (10 roční) vyberajú z troch typov škôl, kde pokračujú vo vzdelávaní:

hlavná škola (5-6 r.) – príprava na povolanie, pre menej nadané deti
reálna škola (6 r.) – príprava na ďalšie štúdium na strednej škole
gymnázium (9 r.) – ukončia ju maturitnou skúškou. Na maturitu sa pripravujú tri roky.

Na žiadnu z týchto škôl nemusia robiť prijímacie skúšky, len na ne prestúpia.

Získaním maturity sa môžu hlásiť na vysoké školy (univerzity, vysoké odborné/ umelecké školy, pedagogické školy).

ŠKOLSKÝ SYSTÉM VO VEĽKEJ BRITÁNII:

Ani tu nie je školský systém jednotný. V Škótsku sa deti učia úplne inak ako v ostatných častiach krajiny. Anglické deti musia chodiť povinne do školy 11 rokov (od 5 do 16 r.). Základné a stredné vzdelanie je tu bezplatné. V Škótsku je bezplatné dokonca aj vysokoškolské štúdium. Vzdelávací systém je tu rozdelený na tri stupne:

základné školy – pre deti od 5 do 13/14 r.
stredné školy – študenti od 14 do 18 r. Štúdium na strednej škole trvá zvyčajne 5 r. Vo vyšších ročníkoch (cca 16 roční) si môžu vybrať iba 4 predmety. Školu končia písomnými skúškami.
vyššie vzdelanie - tzv. colleges – slúžia na ďalšie vzdelávanie v odborných predmetoch (príprava na povolanie). Niečo ako naše odborné školy.
vysoké školy – sú spoplatnené. Anglickí študenti si musia okrem ubytovania, stravy a učebníc platiť aj školné.

ŠKOLSKÝ SYSTÉM VO FRANCÚZSKU:

Vo Francúzsku je jednotný systém vzdelávania. V porovnaní s naším je zložitejší. Francúzske deti sa začínajú vzdelávať v materskej škole. Pokračujú prvým ročníkom základnej školy, ktorý nazývajú prípravný ročník. Na základnej škole absolvujú celkovo päť ročníkov.

Po skončení 5. ročníka žiaci pokračujú v štúdiu na nižšej strednej škole zvanej collége (4 r.). Následne postupujú do vyššej strednej školy – lycée (3 r.). Aj francúzske deti majú desaťročnú povinnú školskú dochádzku (6 – 16 r.). Zaujímavosťou je, že vo Francúzsku sa neučia v stredu a v sobotu popoludní. Vyučovacia hodina zvyčajne trvá až 55 minút.

Stredoškolské štúdium ukončujú bakalárskou (maturitnou) skúškou vo vybranom odbore, ktorá je podmienkou k pokračovaniu štúdia na vysokej škole.

SLOVNÍK

adekvátnych = primeraných

animačný program = voľnočasový program plný zaujímavých činností (zábavy)

CVČ = Centrum voľného času

diskriminácia = opak rovnosti. Ak niekoho pokladáme za menejcenného a začneme sa k nemu tak aj správať.

empatia = schopnosť vcítiť sa do pocitov iných ľudí

individualizmus = nadraďovanie potrieb jedného pred potrebami kolektívu – keď niekto sebecky uplatňuje svoje záujmy

kolektivizmus = uprednostňovanie kolektívu pred jednotlivcom

kompromis = dohoda na základe ústupkov

koordinátor = ten kto zosúlaďuje viacero činností naraz

kvalifikácia = odborná spôsobilosť vykonávať určité povolanie

mandát = funkcia/ poverenie, splnomocnenie poslancov (volených ľuďmi = žiakmi)

metodik = ten, kto sa pri svojej práci dôsledne pridržiava určitej metódy

Ministerstvo školstva SR = ústredný orgán štátnej správy SR pre materské, základné, stredné a vysoké školy. Niektoré jeho úlohy: schvaľovanie učebníc, vydávanie učebných štandardov (plánov), spravovanie škol. zariadení, ich kontrola a ďal.

napr. = napríklad

negatívne = nesprávne, nevyhovujúce, nežiaduce

neverbálna komunikácia = reč tela => komunikácia pomocou gest, mimiky

optimálny = najlepší, najvhodnejší, najpriaznivejší

pedagóg = učiteľ

pedant = niekto, kto úzkostlivo lipne na poriadku a presnosti

permanentného = nepretržitého, stáleho, trvalého

pozitívne = dobré, správne, vyhovujúce

predispozície = predpoklady na vykonávanie nejakej činnosti

predsudok = vopred zaujatá predstava o niekom koho nepoznáme len preto, že sa od nás v niečom odlišuje.

povolanie = profesia => kvalifikácia (špecializácia) na vykonávanie určitého typu práce.

sebareflexia = sebapoznávanie (poznanie seba samého). Keď poznávame svoje dobré i zlé vlastnosti a schopnosti.

seriózne = vážne, spoľahlivo

sociálna/y/e = spoločenská/ý/é

socializácia = proces sociálneho učenia, v ktorom sa človek začleňuje do spoločnosti - osvojuje si jej kultúru, pravidlá, zvyky a reč => stáva sa spoločenskou bytosťou. Postupné učenie sa sociálnym rolám.

sociálna skupina (malá) = spoločenstvo najmenej 2 a najviac 35 ľudí, ktorí majú spoločné ciele, pravidlá a členovia sa navzájom ovplyvňujú.

sociálna rola = očakávané správanie -> vzor správania sa na základe statusov (postavení)

sociálny status = spoločenské postavenie

spätná väzba = vnímanie a hodnotenie (kritika) našej osoby inými ľuďmi.

SR = Slovenská republika

ŠKD = Školský klub detí

školský poriadok = školský dokument, ktorý upravuje správanie žiakov i učiteľov v škole. Navádza žiakov na zodpovedné a slušné správanie sa i mimo priestorov školy.

temperament = vyjadruje kvalitu a pružnosť našich reakcií na okolie

tzn. = to znamená

tzv. = tak zvaný/á/é

verbálna komunikácia = komunikácia pomocou hovoreného alebo písaného slova

vlohy = vrodené predpoklady pre nejaké nadanie, talent. (Narodíme sa s nimi.)

vychovávateľka = stará sa o deti v ŠKD

vzdelávací poukaz = poukaz od štátu (Ministerstva školstva SR), ktorý vám garantuje 60 hodín bezplatného absolvovania jedného záujmového útvaru v škole alebo v CVČ.

zamestnanie = práca (pracovný pomer) za mzdu (plat = peniaze) alebo za odmenu

ŽP = Žiacky parlament => iniciatívny a pomocný orgán našej školy, ktorý vyjadruje záujmy žiakov v oblasti výchovy a vzdelávania na škole.

POUŽITÉ ZDROJE:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Socializ%C3%A1cia_(sociol%C3%B3gia) (december 2008)

http://casopis.oz-duha.sk/view.php?nazevclanku=mala-socialna-skupina&cisloclanku=2007010001(dec. 2008)

http://sociale-vedy.blogspot.com/2008/10/mal-socilna-skupina.html (december 2008)

http://www.dadteam.sk/studium-na-strednych-skolach/velka-britania~2~1 (december 2008)

http://nechodimnaprednasky.sk/stiahnut/prednasku/3043/39936 (Využitie sociálno-psychologických poznatkov v pedagogickej praxi) (január 2009)

http://www.rnl.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=1811 (január 2009)

http://sk.wikipedia.org/wiki/Vzdelanie (január 2009)

http://sk.wikipedia.org/wiki/Povolanie_%28zamestnanie%29 (január 2009)

http://www.eures.sk/clanok_detail.php?id=108 (január 2009)

http://www.slovenskecentrum.sk/sk/page/5 (január 2013)

http://referaty.aktuality.sk/socializacia/referat-4997# (apríl 2013)

http://gmmh.wbs.cz/socialna_psychologia.doc (apríl 2013)

http://cambridgestudy.com/sk/col_programmes.aspx (apríl 2013)

https://sites.google.com/site/obcianskavychova5b99/mimovyucovacia-a-mimoskolska-cinnost-na-zakladnych-skolach (máj 2013)

http://referaty.atlas.sk/odborne-humanitne/pedagogika/21817/?print=1 (máj 2013)

http://www.camip.sk/index.php/ako-si-vybrat-povolanie (máj 2013)

BOROŠ, J.: Základy sociálnej psychológie. Bratislava: Iris, 2001

ĎURIČ, L. a kol.: Pedagogická psychológia. Bratislava: SPN, 1997

HENNIG, C. – KELLER, G.: Antistresový program pro učitele. Praha: Portál, 1996

HOFFMANOVÁ, V.: Predchádzajme intolerancii výchovou k dodržiavaniu ľudských práv. PO: MPC v PO, 2005

KOVARČÍKOVÁ, N.: Vzdelávací systém Francúzska. 2006

NÁKONEČNÝ, M.: Sociální psychologie. Praha: Academie, 2001

ŠALING, S. a kol.: Veľký slovník cudzích slov. BA-PO: Samo, 2003

Školské kroniky I., II.

ŽÁČKOVÁ, M.: Vyhrňme si rukávy. Projekt ŠPÚ. Trnava, 2006

Webová stránka bola vytvorená pomocou on-line webgenerátora WebĽahko.sk